Herec Michal Dočolomanský prežil časť svojho života v Galante. V obci Nebojsa si uctili jeho pamiatku

Zdroje: korzar.sme.sk/cas.sk

reklama

Otec Michala Dočolomanského Rudolf pôsobil ako učiteľ v rumunskom Sedmohradsku medzi tamojšími Slovákmi. Tam sa oženil s Rumunkou Floriannou a mali spolu 10 detí.

V roku 1942 sa presťahovali do spišskej obce Nedeca, ktorá bola v tej dobe súčasťou Slovenského štátu, no po vojne pripadla Poľsku. Tu sa 25. marca 1942 narodil Michal Dočolomanský. Jeho detstvo je však spájané s obcou, ktorá je nám omnoho bližšie.

Odporúčame

Narodil sa v Galante a vyrastal v jej uliciach. Karolovi Duchoňovi otec rozrúbal prvú gitaru, dnes tu má svoju pamätnú izbu

Učiteľov syn

Michal Dočolomanský žil až do svojej dospelosti na niekoľkých miestach. Súviselo to s povolaním jeho otca, ktorý ako kantor šíril vzdelanie všade tam, kam ho vrchnosť poslala.

Tak sa z Nedece sťahovali do Mlynčekov v okrese Kežmarok a potom do obce Nebojsa, ktorá je dnes miestnou časťou Galanty. Tu jeho otec pôsobil ako učiteľ a riaditeľ v miestnej škole.

reklama

V rokoch 1948 až 1954 sa tam Michal učil čítať, písať a počítať, pričom sa tu začali formovať aj jeho herecké začiatky. Jeho otec bol totiž vášnivý organizátor ochotníckeho divadla.

Zdroj: cas.sk

Od pamätníkov sa dozvedáme, že otec Michala Dočolomanského bol veľmi autoritatívny človek, ktorý si vedel v početnej rodine aj v škole veľmi rýchlo zjednať poriadok. V Nebojsi miestni spomínajú historku, ako sa temperamentný Michal zapojil spolu s ďalšími desiatimi deťmi do poriadnej bitky. Odniesla si to skriňa, ktorá sa rozpadla na kúsky. Jeho otec potom všetkých vrátane svojho syna rad-radom vylátal metrovým pravítkom.

Po otcovej smrti 25. marca 1954 (akurát na Michalove 12. narodeniny) sa rodina presťahovala do Svätého Jura, kde sa Michal venoval ochotníckemu divadlu.

Michal Dočolomanský zomrel 26. augusta 2008 v bratislavskom Ružinove. Podľahol rakovine pľúc vo veku 66 rokov.

Zdroj: www1.pluska.sk

Pán herec

Herectvo absolvoval v roku 1964 na Vysokej škole múzických umení v Bratislave a odvtedy bol členom činohry Slovenského národného divadla až do svojej smrti. Bol vynikajúci vo vážnych aj komediálnych postavách.

Patril k tej generácii hercov, ktorým sa s úctou hovorilo „páni herci“. Dostal ocenenie Zaslúžilý umelec a Rad Ľudovíta Štúra I. triedy – za mimoriadne zásluhy o rozvoj Slovenska a šírenie dobrého mena v zahraničí.

Účinkoval v mnohých slovenských a českých filmoch, v televíznych seriáloch, inscenáciách či divadelných hrách. Spomenúť môžeme Sváko Ragan, Povstalecká história, Alžbetin dvor, Tisícročná včela, Medená veža, Adéla ještě nevečeřela, Tajemství hradu v Karpatech či Noční jazdci.

Dnešné deti môžu spoznať jeho hlas vďaka poľskému večerníčku Macko Uško, v ktorom nahovoril všetky postavy v slovenskom znení.

Nezabudnuteľná je však jeho úloha Jánošíka v muzikáli Na skle maľované. Túto rolu stvárňoval od roku 1974 do roku 2002. Predstavenie malo celkom 642 repríz a pieseň Lipová lyžka je dnes už kultová.

Zaujímavosti zo života

Posledným žijúcim spolužiakom Michala Dočolomanského z jednotriednej ľudovej školy v galantskej miestnej časti Nebojsa je Andrej Lanz. Podľa jeho vyjadrenia bol Michal vodcovskou osobnosťou.
Po ukončení základnej školy sa vyučil za automechanika a v tomto odbore pracoval, kým ho neprijali na VŠMU.
Venoval sa tiež bezmotorovému lietaniu či športovej gymnastike.
Bol domáci majster a vo voľnom čase chalupárčil. Vďaka všestranným zručnostiam si dokázal na chalupe spraviť takmer všetko. Častokrát tiež pomáhal viacerým kolegom z umeleckého prostredia.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk

Denné centrum v Nebojsi

Mestskej časti Nebojsa trvalo päť rokov, kým bola na budove denného centra osadená tabuľa so spomienkou na nebohého herca. Stalo sa tak v roku 2017 pri príležitosti jeho nedožitých 75. narodenín. Centrum tak nesie názov Denné centrum Michala Dočolomanského.

Myšlienka na osadenie pamätnej tabule prišla od miestnych ľudí. Chceli si tak pripomenúť, že tu herec žil, a trochu aj zviditeľniť Nebojsu.

Denné centrum slúžilo kedysi ako škola a zároveň učiteľský byt. Po rekonštrukciách zmenilo svoju tvár, miestni seniori majú už len pár zachovaných fotografií. Neodradilo ich to však od toho, aby formou pamätnej tabule pripomenuli, že práve tu vyrastal obľúbený slovenský herec.

Okrem toho sa dôchodcovia v Nebojsi starajú o to, že okolie centra je pokosené a upravené. Ženy zasa zhotovujú háčkované a pletené detské ošatenie. Videli dokument o sirotách v Keni, preto im pomáhajú takouto formou.

Pomohli aj slovenskej rodine, v ktorej matka opustila svoje deti. Napiekli im koláče a poslali plné debničky praktických darov, ktoré vyzbierali mravčou prácou.