Naozaj pochádzala z nášho mesta? Ekatherina de Galantha, primabalerína ruského baletu, ktorá očarila svet

Zdroj: FB Slavmiro - Photo Gallery/FB Galantské príbehy – ľudia, zvyky, fotografie

reklama

Nedávno sme vo facebookovej skupine Galantské príbehy – ľudia, zvyky, fotografie natrafili na veľmi zaujímavý príbeh. V tejto skupine sa totiž môžete vrátiť v čase a na dobových pohľadniciach môžete vidieť, ako naše mesto vyzeralo kedysi.

Nás tu zaujal príbeh o primabaleríne ruského baletu s umeleckým menom Ketty Galanta, ktorý stále zostáva zahalený rúškom tajomstva. Jej život „oživil“ fotograf z nášho mesta Miroslav Šimek, ktorého zaujímavé fotky môžete nájsť na jeho Facebooku.

Prečítajte si príbeh tanečníčky, baletky a herečky Ekatheriny de Galantha. Pochádzala z nášho mesta alebo je to len náhoda a súhra okolností?

Zdroj: FB Slavmiro – Photo Gallery

reklama

Mohla pochádzať z Galanty?

Aby sme jej príbeh mohli vyrozprávať od začiatku, musíme sa vrátiť do roku 1896, kedy sa narodila. Otázkou však zostáva, kde presne sa narodila. Viaceré indície naznačujú, že pochádzala z Rakúsko-Uhorska, konkrétne zo samotnej Galanty.

Avšak niektoré historické zdroje uvádzajú miesto jej narodenia St. Petersburg (Petrohrad). Prečo? Petersburgská baletná škola, ako aj tá ruská, bola vysoko cenená a práve preto je tu predpoklad, že umelkyňa udávala ako miesto narodenia práve toto mesto.

Ďalšie záznamy sa viažu na rok 1917. V dostupných písomných zmienkach jej bol vtedy priznaný vek 21 rokov. V tom období ju trénoval a učil majster svojho umenia, slávny učiteľ baletného tanca Nikolai Legat. Hoci táto talentovaná baletka používala pseudonym Ketty Galanta, jej pôvodné meno mohlo byť Katalin Balog de Galánta.

V roku 1916 absolvovala s baletným súborom Ruský balet (Ballets russes) turné po Spojených štátoch amerických. Po odchode súboru z USA sa Ekaterina rozhodla zostať a začala sa venovať sólovej javiskovej kariére. Tancovala v Metropolitan Opera House v predstavení Petruschka v roku 1916. V roku 1918 sa objavila ako tanečnica v muzikáli Chu Chin Chow.

Zdroj: FB Slavmiro – Photo Gallery

Zahrala si aj v nemých filmoch

Prvý nemý film, v ktorom hrala, sa volal Pád Romanovcov (The Fall of the Romanoffs, 1917). V súčasnosti sa považuje za stratený. Ide o nemý americký historický dramatický film, ktorý vyšiel len sedem mesiacov po abdikácii cára Mikuláša II. vo februári 1917.

V ďalšom filme s názvom Prázdne vrecká (Empty pockets, 1918) je milionár „Merry“ Perry Merrithew nájdený mŕtvy na dlážke s prameňom ryšavých vlasov v rukách, ktoré zapletú do vraždy štyri ženy s gaštanovými vlasmi: milionárovu dcéru, jeho milenku, dcéru skrachovanej spoločnosti a kabaretnú tanečnicu. Dr. Clinton vykonáva počas riešenia tohto prípadu hrdinské činy.

Tretí film, v ktorom Ketty účinkovala, bol Návrat z tretieho poschodia (The Passing of the Third Floor Back, 1918). Do ubytovne, ktorá zažila ťažké časy, prichádza cudzinec, ktorý sa ubytuje v zadnej izbe na treťom poschodí. Jeho príchod znamená zmenu v životoch všetkých susedov.

Všetky tri filmy, v ktorých Ketty hrala, režíroval známy režisér a „celebrita“ éry nemého filmu Herbert Brenon. Medzi jeho najvýznamnejšie filmy patria Neptúnova dcéra (1914), Peter Pan (1925), Bozk pre Popolušku (1925) a pôvodná filmová verzia Beau Geste (1926).

Zdroj: FB Slavmiro – Photo Gallery

Dožila sa takmer 100 rokov

V roku 1922 sa Ekaterina presťahovala do Argentíny. V Buenos Aires na sklonku svojej kariéry dokonca vyučovala tanec vo vlastnom štúdiu. Zomrela v roku 1980 v Buenos Aires.

Jednou z jej študentiek bola María Fux. María založila spolu s ruskou baletkou Tamarou Grigorievou Friends of Dance Association (AADA).

Niekoľko zaujímavostí o ruskom balete

prvý balet, v ktorom účinkovali Rusi, sa odohral v roku 1673,
cár Alexej Michajlovič sa dozvedel o predstaveniach na európskych dvoroch – nariadil vystúpenie „francúzskeho tancovania“ v jeho rodisku,
ďalšie snahy o popularizáciu baletu súvisia s iniciatívou Petra Veľkého o priblíženie Ruska západnému svetu,
v roku 1734 bola založená prvá baletná škola,
o prvý profesionálny ruský balet sa zaslúžila cárovná Anna Ivanovna v roku 1736 (dielo: Sila lásky a nenávisti),
najznámejšie balety pochádzajúce z Ruska: Spiaca krásavica (1890), Luskáčik (1892), Labutie jazero (1895).