Máte vo svojom okolí autistu? Čo je to autizmus a aké sú jeho prejavy? O tom a ešte ďalších zaujímavostiach sa dozviete v tomto článku

Neexistuje presné číslo, koľko ľudí s autizmom žije na Slovensku. Národné centrum zdravotníckych informácií sleduje totiž diagnózu autizmu iba v rámci porúch psychického vývinu. Kým napríklad v roku 2000 diagnostikovali túto poruchu u 539 ľudí, v roku 2016 ich bolo 1 500 a v roku 2017 to bolo 1 137 osôb.

Vychádzajúc zo štatistík, že 1 z 54 detí má diagnostikovaný autizmus, môžeme odhadovať, že na Slovensku žije 6- až 18-tisíc detí a mladých ľudí s autizmom. Ak k tomu prirátame aj dospelých, dostaneme viac ako 60-tisíc osôb.

Štúdie z posledných rokov dokazujú, že autizmus, resp. PAS – poruchy autistického spektra, nakoľko existuje niekoľko druhov autizmu, má stupajúcu tendenciu. Čo to však je? Ako sa prejavuje? Odpovede možno nájdete aj v našom článku.

Pár slov o autizme

Pojem autizmus pochádza z gréckeho slova „autos“ – vlastný, sám. Prenesene to vyjadruje stav, pri ktorom človek existuje izolovaný od spoločnosti a spoločenských interakcií. Ide o neurobiologicky podmienenú vývinovú poruchu, ktorá preniká celou osobnosťou človeka. Odráža sa v poruchách cítenia, správania aj myslenia.

reklama

Autizmus je mentálne postihnutie, ktoré:

• jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im,
• ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí,
• narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti.

Neexistuje jeden typ autizmu, ale veľa podtypov, ktoré sú ovplyvnené kombináciou genetických a environmentálnych faktorov. Pretože autizmus je porucha spektra, každý človek s autizmom má osobitnú skupinu silných stránok a čelí iným výzvam.

V rámci diagnostiky je možné autizmus identifikovať vo veku okolo dvoch alebo troch rokov. Niektoré súvisiace oneskorenia sa však môžu prejaviť aj skôr a je možné ich diagnostikovať už v osemnástich mesiacoch.

Pomoc pre autistov v Galante a okolí

U nás v Galante je možné nájsť pomoc na dvoch miestach. Tým prvým je Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých Galanta nachádzajúci sa na ulici Krásna 1083. Používajú tu liečebné metódy s prvkami týchto terapií: arteterapia, muzikoterapia, dramatoterapia, ergoterapia, biblioterapia, kognitívny tréning, bazálna stimulácia či pohyb ako metóda práce s klientom.

Druhé miesto, kde môžete nájsť pomoc, je Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie nachádzajúce sa na ulici Hodská 2352/62. Poskytuje komplexnú starostlivosť – diagnostickú, poradenskú, psychoterapeutickú, rehabilitačnú a preventívnu. Ich klientmi sú deti od narodenia až po ukončenie prípravy na povolanie.

V Galante taktiež pôsobí Špeciálna základná škola, ktorá sídli na ulici Šafárikova 38. Na škole sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie žiakov so syndrómom autizmu či mentálnym postihnutím v slovenskom i maďarskom jazyku.

V Seredi sa nachádza Súkromné centrum špeciálno-pedagogického poradenstva Maják. Sídli na Slnečnej ulici č. 5. Telefonický kontakt na centrum je 0904 832 088 alebo email: info@majakcentrum.sk.

Oslovili sme ich ohľadom pomoci pre autistov a ich rodičov. „Je možné, aby sme spoločne s rodičmi  zistili, či ich dieťa má ťažkosti v zmysle autistického spektra.“

Pre rodičov a autistické deti ponúkajú poradenstvo, základnú diagnostiku a následnú starostlivosť so zameraním na pomoc deťom v sociálno-komunikačnej oblasti v domácom prostredí a na školách.

Navštíviť ich môžu aj dospelí s autizmom, napríklad s Aspergerovým syndrómom. Pýtali sme sa tiež na ďalšie možnosti a odborníkov, ktorých je možné v prípade potreby kontaktovať.

Sú to najmä: Mgr. Jánošíková Daniela, PhD. (Trnava), Mgr.  Lazíková (Trnava), MUDr. Elena Činčurová – psychiater (Bratislava), MUDr. Soňa Petríková – psychiater (Trnava), MUDr. Tatiana Holovičová – neurológ (Trnava), MUDr. Alena Pobiecka – neurológ (Trnava), MUDr. Milan Pivoluska – neurológ (Trnava), MUDr. Iveta Folosová – neurológ (Šaľa), MUDr. Mária Kovácsová – neurológ (Galanta), Centrum Andreas (Bratislava).

Zdroj: majakcentrum.sk

Okrem spomínaného centra sa v Seredi venujú autistickým deťom tiež dve občianske združenia. Prvým je Pomocníček, o. z., ktoré prevádzkuje Denné centrum Pomocníček na Legionárskej ulici 1127/13 a BIBKO Therapy Center na ulici Čepeňská 4456/24A.

Druhým je Nikolka o. z., ktorého denné centrum nájdete na Novomestskej ulici č. 53. Obe tieto združenia pomáhajú hendikepovaným a ťažko chorým deťom s telesným, mentálnym alebo kombinovaným postihnutím vrátane porúch autistického centra a ich rodinám.

Znaky a prejavy autizmu

Medzi hlavné príznaky autizmu je možné zaradiť najmä problémy v sociálnej komunikácii a obmedzené, opakujúce sa správanie. Môžu sa objaviť už v ranom detstve a pretrvávať a zasahovať do bežného života.

Deti s autizmom

Svet dieťaťa s autizmom je možné vnímať ako monotónny, opustený a prázdny. Dieťa sa nemazná a nereaguje napríklad na podnety matky, na svoje meno alebo sa nepritúli.

Zatiaľ čo niektoré zvuky nemá rado a reaguje na ne záchvatom kriku, iné zvuky miluje a sú pre neho upokojujúce. Tieto deti ťažko nadväzujú očný kontakt a mávajú „zvláštny pohľad“. Ak aj zoberú svoje okolie na vedomie, tak len krátkymi, vedľajšími pohľadmi.

V abstraktnom a logickom myslení síce vynikajú, ale ich okruh záujmov je izolovaný. Výrazným znakom je autistická extrémna osamelosť (skôr duševná než fyzická), lipnutie na nemennosti a pohrúženie sa do extrémne úzkych oblastí.  Charakteristické sú taktiež stereotypné pohyby, napríklad točenie sa na mieste a točenie predmetov alebo kývanie hlavou a rukami.

Pri autizme je potrebné sa zamerať aj na tieto tri oblasti:

• Sociálne zručnosti – dieťa s autizmom má problém s interakciou s ostatnými. Problémy v tejto oblasti sú jeden z najčastejších autistických symptómov.
• Komunikácia – asi 40% detí s poruchami autistického spektra vôbec nerozpráva. U 25 % až 30 % detí sa rozvinú jazykové schopnosti, no neskôr ich strácajú. Charakteristické sú nasledujúce aspekty: oneskorená reč, echolália, robotický alebo plochý hlas, problémy so zámenami, nepoužívanie a nereagovanie na gestá, neschopnosť zotrvať pri téme a zodpovedať kladené otázky, neschopnosť rozpoznať v tóne hlasu sarkazmus a humor.
• Správanie – autisti majú typické nezvyčajné správanie a záujmy. Správanie je často repetitívne – aj niekoľkokrát za pár hodín. Medzi typické vzorce správania patria napríklad fixácia na konkrétne objekty/predmety, motorický nepokoj, špeciálne rutiny a rituály, extrémna senzitivita, nekoordinovanosť a impulzivita.

Aspergerov syndróm

Nakoľko sú poruchy autistického spektra skupinou porúch mentálneho vývoja, ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Ako sme uviedli vyššie, existuje viac druhov autizmu. My si uvedieme najľahšiu formu autizmu – Aspergerov syndróm.

Podstatou tohto syndrómu je porucha sociálnych a komunikačných zručností, čiže človek nevie, resp. nerozumie sociálnym situáciám. Nevie si spojiť emóciu s jej prejavom u človeka, nechápe, aký má význam a ako by mal v takej situácii reagovať.

Ďalším znakom tohto syndrómu je motorická neobratnosť a výrazný a silný záujem. Poprípade sa tu môže vyskytnúť opakujúci sa, stereotypný vzorec správania alebo činnosti.

Vývin reči a komunikačné schopnosti ostávajú však zachované, hoci ľudia s týmto syndrómom nevedia komunikovať s ostatnými na rovnakej úrovni. Majú problém v nadväzovaní väzieb s inými ľuďmi. Sú uzavretejší, obľubujú rutinné činnosti. Pokiaľ ich nejaká nadchne, môžu v nej vynikať.

Majú priemerné, no paradoxne v niektorých prípadoch až nadpriemerné inteligenčné schopnosti. Napriek tomu, že ide o neurovývinovú poruchu, je možné u týchto pacientov pri včasnej diagnostike a liečbe dosiahnuť, že budú žiť plnohodnotný život.

Zaujímavosťou alebo nepomerom tohto ochorenia je, že vo väčšine prípadov sa vyskytuje u chlapcov. U ľudí s Aspergerovým syndrómom sa môžu prejaviť depresia, poruchy správania a závislosť od psychoaktívnych látok. 

Zdroj: ahomeopatia.sk

Hoaxy o autizme

Ani oblasť autizmu sa nevyhla rôznym hoaxom. Jedným z nich je ten, že autizmus spôsobuje očkovanie MMR vakcínou. S touto teóriou prišiel doktor Andrew Wakefield v roku 1998. Zistilo sa však, že podvádzal.

Nerobil výskum s kontrolnou skupinou, ale sledoval len dvanásť údajne náhodne vybraných pacientov. Prešetrovanie však ukázalo, že dvanásť detí nebolo vyberaných náhodne, ale cielene.

Minimálne v ôsmich prípadoch sa totiž ukázalo, že rodičia žalovali farmafirmy alebo úrady a obviňovali ich zo spôsobenia problémov. Počas niektorých prípadov Wakefield vystupoval ako platený svedok v prospech aktivistov.

Vedci vyvrátili jeho teóriu vo viacerých výskumoch. Takže z pohľadu vedy nie je žiadna súvislosť medzi MMR očkovaním a autizmom.

Výskum ohľadom očkovania a autizmu robili aj vo Fínsku a Dánsku. Odborníci použili národné registre, odkiaľ čerpali údaje o vakcinačnom statuse a o súvislostiach so vznikom autizmu. Sledovaná vzorka bola viac ako 500 000 detí narodených v rokoch 1982 až 1998. Aj v tomto prípade sa nepotvrdila súvislosť medzi očkovaním a autizmom.

MMR vakcína chráni dieťa proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Prvá dávka očkovania je podávaná po prvkom roku. Druhú dávku deti dostanú vo veku 3 roky a 4 mesiace. Od kedy bola vakcína zavedená, výrazne klesol počet detí nakazených týmito chorobami na historické minimum.

Páčil sa vám článok? Podporte ho zdieľaním.