Poznáte obec Košúty? Prinášame vám pár zaujímavostí a faktov z jej histórie

Zdroje: obeckosuty.sk/kosuty.sk

reklama

V okolí Galanty sa nachádza viacero zaujímavých obcí a miest. Patrí medzi ne aj obec Košúty, ktorú si dnes predstavíme.

Chotár obce leží v Podunajskej nížine na nive Dudváhu. Je to odlesnená nivná rovina s lužnými, prípadne černozemnými pôdami. Rieka Dudváh rozdeľuje obec na dve časti (dedinu a za mostom).

Odporúčame

V Galante a jej okolí je mnoho zaujímavých miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Poďte sa pozrieť, kam môžete ísť na výlet

História obce Košúty

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1138 v kráľovskej listine Vojtecha II. ako Willa Qusout. Postupne obec patrila viacerým zemepánom a usadzovali sa tu zemania z okolitých obcí. Počas tureckých nájazdov obec trpela a bola viackrát vyrabovaná.

Pri názvoch obce sa počas rokov môžeme stretnúť s týmito variantmi: Kosoud (1138), neskôr ako Cusoud (1214), Kosodi (1293), Wyzkeleth Kosod (1297), Ighazaskosolth (1430), Koschuth (1786), Zemanské Košúty (1920), Košúty (1927); po maďarsky Kossut, Nemeskosut.

reklama

Osídlenie obce je doložené z obdobia neolitu. V rámci archeologických nálezov boli nájdené kostrové hroby zo staršej doby bronzovej, laténske sídlisko, slovanský žiarový hrob zo 6. – 7. storočia, staromaďarské pohrebisko z 10. storočia a slovanské z 11. – 12. storočia.

Pod názvom Kosúti patrila obec do ejáletu Nové Zámky, náhije Šaľa a sadžaku Nové Zámky. Časť obce sa stala majetkom Esterházyovcov.

Pri rodinách, ktoré vlastnili túto obec, si môžeme všimnúť viacero mien. Od roku 1553 patrila Hegyiovcom, Szobonyaovcom a neskôr Vízkeletiovcom, Olgyayovcom a iným. Ako už bolo naznačené, časť majetkov patrila od 18. storočia spolu s majerom Esterházyovcom.

V roku 1553 sa tu nachádzalo 14 port. Oproti tomu v roku 1828 tu bolo 71 domov a 513 obyvateľov, ktorí sa zaoberali poľnohospodárstvom.

Počas 18. a 19. storočia sa tu ľudia zameriavali na chov ošípaných. Vďaka zrušeniu poddanstva mohli na vlastnej pôde pestovať viaceré rodiny. Pokojný život v obci však počas rokov narušovali rôzne epidémie a prírodné katastrofy.

V roku 1867 tu bol založený cukrovar. Vďaka získanému majetku zavádzal moderné spôsoby pestovania poľnohospodárskych plodín. Išlo hlavne o cukrovú repu.

V obci pôsobilo tiež viacero remeselníkov, medzi ktorými boli krajčír, obuvník, holič, kováč, pekár, remenár, mäsiar, stolár a murár. Žandárska stanica bola v obci zriadená na prelome 19. a 20. storočia.

Počas bojov v 1. svetovej vojne zomrelo 49 obyvateľov obce. Obec sa po roku 1918 stala členom 1. ČSR. Keď sa usporiadali povojnové pomery, začal tu prudký kultúrny rozvoj.

Zdroj: obeckosuty.sk

Ďalšie významné dátumy a udalosti v obci:

1921, 1928, 1931 a 1932 – ľudia štrajkovali,
1931 – počas verejného zhromaždenia, kde bol jedným z účastníkov poslanec Major, četníci strieľali do zhromaždených robotníkov. Zastrelení boli J. Denáth, A. Žabka a Š. Thurza. Viacerí účastníci boli zranení.
1938 až 1945 – obec bola pripojená k Maďarsku,
1945 – založený bol semenársky Štátny majetok,
1950 – založené bolo JRD; niektorí obyvatelia našli prácu v okolitých priemyselných podnikoch,
1957 – 1959 – postavený bol nový kultúrny dom (slúži dodnes),
1962 – začala výstavba Jednoty,
1945 – od tohto roku je v kaštieli Ábrahámffyovcov pri moste domov dôchodcov, v súčasnosti ide o Domov dôchodcov a domov soc. starostlivosti pre dospelých,
1972 – 1976 – postavili budovu MNV (v súčasnosti Obecný úrad) – nachádza sa tu aj pošta
1974 – 1975 – postavili nový dom smútku, obec napojili na vodovodnú sieť.

Odporúčame

DOVOLENKA NA SLOVENSKU: To naj z Trnavského kraja

Pamiatky v obci

V obci sa nachádza niekoľko pamiatok. Medzi nimi sú neorománsky rímskokatolícky kostol z roku 1851, neoklasicistický kaštieľ z roku 1898 a baroková kaplnka z polovice 18. storočia, nachádzajúca sa na cintoríne.

Taktiež v obci nájdeme klasicistickú kúriu z polovice 19. storočia, revolučný pamätník udalostí z roku 1931 (autor: V. Baďura, rok 1966) a pamätnú tabuľu štrajku z roku 1931 (umiestnená je na kultúrnom dome).

Pri bližšom pohľade na históriu neorománskeho rímsko-katolíckeho kostola sv. Floriána si môžeme všimnúť, že bol postavený na námestí obce v rokoch 1849 – 1851. Jeho výstavbu podporil biskup Michal Fekete.

Odporúčame

Vedeli ste, že v roku 1217 bola obec Čierny Brod známa ako Kusoud? Prečítajte si niekoľko zaujímavostí o tejto obci

Priestory kostola sú jednoloďové s rovným uzáverom presbytéria. Taktiež sa tam nachádza zaklenutie jedným poľom českej placky. V kostole sa nachádza polkruhový víťazný oblúk tvoriaci priechod do lode s rovným stropom. Na tom je iluzívna nástenná maľba.

Medzi zachovanými objektmi z obdobia okolo roku 1800 sa zachoval obraz sv. Floriána a klasicistická krstiteľnica. Nad tou sa nachádza socha Piety. Nájdeme tu aj novšie sochy – socha Ježišovho srdca, Panny Márie kráľovnej, sv. Alojza. Na chóre je umiestnená plastika sv. Terézie a sv. Imricha.

V kostole nesmú chýbať obrazy svätých z polovice 19. storočia. Ide o obrazy sv. Pavla, sv. Kataríny a sv. Dominika. Zo začiatku 20. storočia pochádza 14 obrazov zastavení Krížovej cesty. Tieto obrazy majú drevený rám.

Kostol mal dve rekonštrukcie – tá posledná bola oprava fasády a veže v roku 2001.