ROZHOVOR: Tomáš Horváth je Galančan so srdcom na správnom mieste. Dobročinnosti v našom okolí sa venuje už 17 rokov
Sme mimoriadne radi, keď môžeme písať o príbehoch Galanťanov. O to viac, ak ide o inšpiratívne príbehy ľudí z nášho okolia, ktorým viac ako na sebe záleží na pomoci ostatným.
Tomáša Horvátha môžeme viacerí poznať z množstva podujatí, dobročinných akcií, či brigád takmer v celom okrese. Dnes vám jeho život aj skúsenosti priblížime vo forme rozhovoru, na ktorý Tomáš prijal pozvanie.
V článku sa o Tomášovi dozviete:
- Čo má najradšej na našom meste
- Čomu všetkému sa venuje
- Kedy začal s dobročinnosťou
- Najkrajšia spomienka z organizovaných podujatí
- Organizované brigády v meste a okolí
- Ako sa dá pomáhať v Galante
- Čo robí vo voľnom čase a aké má záľuby
- Aké miesto v Galante má najradšej
Ahoj Tomáš, ďakujeme, že si prijal naše pozvanie na rozhovor. Povedz nám teda na úvod niečo o sebe. Odkiaľ si, kde pracuješ a čomu sa venuješ?
Ahoj a aj ja ďakujem, rád som prišiel. Tak ja som od narodenia Galančan, naschvál hovorím Galančan s Č, lebo tak sme to aspoň my vždy hovorili. Chodil som v Galante do škôlky, základnej školy, strednej školy, na prax a nakoniec aj do práce.
Možno aj preto sa mi nevyvinul takmer žiaden zmysel pre orientáciu (smiech). Nakoľko som celý život prežil tu, tak všade zablúdim, Galantu ale poznám ako svoje topánky.
Od 17 rokov som holič. Najprv som bol zamestnancom kaderníctva, avšak už cez 15 rokov mám svoje vlastné kaderníctvo. Na Google ho možno nájsť stále pod názvom Casanova, ale my sa aktuálne voláme kaderníctvo No Barber.
No Barber preto, lebo sme klasické kaderníctvo v ktorom prídeš a ostriháme ťa za chvíľu aj bez termínu. No a teda samozrejme, upravujeme aj brady, ale iba klasicky. Komplikovanejšie a trendové veci prenecháme šikovným a moderným barberom.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Veľmi často ťa vidíme na rôznych dobročinných podujatiach pod taktovkou OZ Templars Slovakia. Kde a kedy vznikol nápad na založenie tohto združenia?
Občianske združenie je jednak mojou náplňou ale aj záľubou. Myšlienka na združenia vznikla tak nejak prirodzene v rámci môjho povolania. Rozprávali sme sa s ľuďmi aj kamarátmi v kaderníctve, ale aj vonku a nejak nás všetkých táto tematika zaujala.
Všetci sme boli aktívnejší a chceli sme robiť niečo okrem kritizovania. Dobrovoľníctvo sme nenašli ani tak my, ono si skôr našlo nás.
Onedlho bolo združenie založené a dnes je aktívne fungujúce už 17 rokov. Za tie roky sme zaznamenali naozaj veľa úspechov a pridalo sa k nám do združenia aj mnoho ďalších dobrovoľníkov.
Naviazali sme dokonca aj mnoho kvalitných spoluprác s rôznymi združeniami, inštitúciami, firmami aj jednotlivcami.
Vytvorili sa nové kamarátstva a môžem za seba povedať, že formuje aj mnohé ľudské životy. Videli sme naozaj radikálny dopad na ľudské príbehy a úspechy v pomoci druhým formovali aj nás.
Veľmi ma teší aj fakt, že som sa mohol stať členom OZ Pro Galanta. Otvorili mi tak úplne nové možnosti pre nápady a myšlienky na pomoc mestu aj obyvateľom.
Kde môžeme najčastejšie vidieť vaše podujatia?
Najčastejšie zbierky sú, samozrejme, v blízkom okolí nášmu srdcu blízkej Galanty. Nie že by sme nechceli pomáhať po celom Slovensku, no je to niekedy naozaj náročné a navyše sme radi, keď možno výsledok úsilia vidieť priamo vo svojom meste a jeho okolí.
Vidíme týmto spôsobom aj dopad jednotlivých dobročinných zbierok, dostávame aj spätnú väzbu, ktorá nás poháňa vpred za ďalšími akciami. Všetko sa zároveň snažíme robiť úplne transparentne, nakoľko vieme, že mnohé z takýchto zbierok po Slovensku často nemali dobré reputácie.
Skrátka, čo sa vyzbiera na pomoc, odíde na pomoc a nič viac.
Máš aj nejakú konkrétnu, najmilšiu spomienku za tých 17 rokov dobročinnosti?
Ťažko povedať, či je nejaká najkrajšia. Všetky akcie, kde bola pozitívna odozva a kde vyzbierané prostriedky reálne pomohli boli za mňa úspešné. Veľakrát sa nám stalo, že sme zbierali prostriedky na rehabilitáciu detí, ktorým štát alebo poisťovne neuznal rehabilitácie.
Pri jednom konkrétnom prípade nám prišla spätná väzba, že dieťa na ktorého liečbu sme čiastočne aj my prispeli spalo bez liekov a záchvatov asi 5 hodín. Možno to znie pre niekoho banálne, no v tomto prípade to bol priam zázrak.
Situácie ako táto dohnali viacerých z nás až k slzám.
Okrem podujatí a zbierok sme si všimli, že bývate častou súčasťou aj brigád v meste, vieš nám aj k tomu niečo povedať?
Samozrejme. Brigády sú u nás v Galante krásne rozbehnuté a to najmä vďaka mnohým, rokmi budovaným spoluprácam. Nie je tomu dávno, čo sa zorganizovala brigáda na vyčistenie oddychového areálu Kaskády študentmi Súkromného bilingválneho gymnázia Galanta.
S nimi máme aj vďaka aktívnym pedagógom už dlhoročne naviazanú milú a aktívnu spoluprácu. Každoročne prídu napríklad pomáhať a vyčistiť tak aj detské ihrisko Zornička. Aj Kaskády boli naozaj pekná akcia, ja som im v tomto pomohol zabezpečiť dopravu a oni sa už pustili do práce.
Aktivite sa však naozaj tešíme a vnímame ju veľmi pozitívne. Len pre príklad, niečo cez týždeň po brigáde sa na Kaskády vybrali aj anonymní dobrovoľníci, ktorých možno priamo tento čin motivoval. Vyzberali bez ohlásenia niekoľko vriec odpadu.
Rád by som však motivoval ľudí k tomu, aby pomáhali vo svojej lokalite. Často sa totiž stretám s tým, že ľudia radšej podpíšu petíciu na „vyčistenie oceánu”, ako by mali ísť vyčistiť jazero 10 kilometrov od svojho domu.
V priebehu júna plánujeme aj brigádu s deťmi, počas ktorej by sme chceli vymaľovať plot v Galandii. Ozdobiť by sme ho chceli maľbami typickými pre Galantu – Zoltán Kodály, kaštieľ, vodojem (ufo). Deti sa potom isto budú môcť za odmenu aj v Galandii okúpať.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Akou formou okrem finančných zbierok sa ešte dá pomáhať?
Za mňa je pomoc vždy skvelá, keď je k veci. Robili sme často aj zbierky vecné – napríklad pre detské domovy. No viackrát to dopadlo žiaľ tak, že darovanie hračiek pre deti sa premenilo na zbavovanie sa pokazených vecí a mali sme aj spätnú väzbu od zamestnancov, že viacero museli vyhodiť, lebo boli nepoužiteľné.
Úplne úžasní sú však ľudia, ktorí sa za podobné veci neurazia a vidia ich reálne. Pomáhať sa potom dá presne tam, kde treba a aj formou, akou treba.
Demotivujú ťa niekedy negatívne komentáre on-line? Nedávno sme postrehli jeden nepríjemný pri jednej v vašich akcií
Práca s ľuďmi ma baví, aj keď do mňa sem tam niekto zarypne. Ono je to v podstate super, aj ako reklama (smiech). Ja sa snažím vždy odpisovať slušne. Myslím si, že tak by to malo byť. Väčšina ľudí, čo ma aspoň troška poznajú aj tak vedia, kde je pravda.
Podobné komentáre však naozaj prinesú v podstate len väčší záujem o podujatie a ľudia si aj prečítajú o čom sa na tom internete hádajú. Máme aj reálnu skúsenosť, kedy jeden z podobných komentárov vyvolal záujem a niekto na jeho základe zbierku podporil.
Skôr ma vie sklamať ak komentár príde od kamarátov, alebo známych, ktorí sa na danej veci aj podieľajú, no osobne mi to nepovedia. Ľudia sa dnes tuším chcú proste hádať a na všetkom dobrom nájsť chybu. Len aby mali pre čo byť nahnevaní.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Na aké podujatia sa môžeme najbližšie tešiť?
Jedna z väčších noviniek, ktorú chystáme, je určite slávnosť 1. mája XXL. XXL preto, lebo bude tohto roku v naozaj väčších rozmeroch. Mesto bolo mimoriadne súčinné a tak sme sa do toho dali.
K tradičným oslavám tak pribudnú aj kolotoče, rôznorodé atrakcie, koncerty, sprievody aj vystúpenia. Samozrejme sa bude počas celého trvania podujatia robiť aj zbierka. Tentokrát pre malú Larku s ťažkými zdravotnými problémami, ktorej pomôžu v liečbe.
Za symbolickú sumu si budeme môcť zakúpiť červený karafiát alebo halušky v parku. Výťažky poputujú priamo rodičom na podporu liečby. Veríme, že akcia bude vydarená, aj keď je to novinka a testovací ročník. Minimálne sa na ňom veľa naučíme a možno sa dokonca stane tradíciou.
Konať sa bude aj májová veselica a to hneď 8. mája. Tá bude na sídlisku West, nakoľko sa snažíme už zapájať aj odľahlejšie časti Galanty ako je napríklad aj Sever. Uskutoční sa priamo za Galanta termom na zelenej ploche.
Pôjde o športovo rodinný deň, znovu s programom ako pre deti, tak pre dospelých. Pripravený bude beh, detské stanovištia s disciplínami, ale aj súťaže a nafukovacie atrakcie. Poteší určite aj kolotoč a bufet.
O 13:00 hod. vystúpi Ľudo Kuruc, spevák, ktorý napodobňuje Duchoňa. Bude to tematické, nakoľko na sídlisku West sa nachádza aj ulica Karola Duchoňa. Vyzbierané príspevky z akcie v tomto prípade použijeme na renováciu a rekonštrukciu areálu na weste.
Plánuje sa rekonštrukcia veľkého kusu betónu, ktorý je tam roky rokúce a ľudia nevedia, čo si s ním počať. Prebehne aj osadenie šachového stolu a orezanie stromov, ktoré potom budú v lete dobre tieniť.
Okrem kaderníctva a OZ Templars si aj poslancom. Ako vidíš aktuálne dianie v meste, čím by si chcel priniesť?
Z môjho uhla pohľadu prechádza mesto asi najväčšími zmenami za posledných 30 rokov, ktoré môžu sprvoti pôsobiť chaoticky. Určite sa naskytnú aj nejaké chyby, ale v konečnom dôsledku by mali viesť k veľmi pozitívnym zmenám.
Samozrejme chápem, že nezainteresovaní v tom ten chaos vidia, ale ako sa hovorí „ordo ab chao” – poriadok z chaosu. Namiesto problémov ako sa niečo nedá sa hľadajú cesty, ako veci uskutočniť. A tak by to malo byť všade, ide o ľudský rozmer.
Čo sa týka poslanectva, som členom kultúrnej komisie a priniesť by som chcel najmä zvýšenie prístupnosti ku komunikácii organizáciám aj združeniam, ktoré na svoju činnosť žiadajú peniaze. To sa však už ale istým spôsobom darí, takže sa teším.
Momentálne je však pre mňa veľkou výzvou založenie parlamentu mládeže, vďaka ktorému by sme chceli aktívnejšie zapájať mladých ľudí do diania v meste.
Možno sa zasmeješ, ale, kedy to všetko stíhaš?
(Smiech) No, vo voľnom čase a vďaka moderným technológiám ako sú telefóny, ktoré mi pomáhajú vybaviť väčšinu vecí rýchlejšie.
Okrem syna a rodiny je to takpovediac moje hlavné hobby, nakoľko veci ako šport ma nikdy nechytili.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Rovno sa tak dostaneme k otázke, čo ty a tvoj voľný čas, prípadne záľuby?
Ako som hovoril, hlavné hobby zostáva asi dobrovoľnícka činnosť ale aj organizácia týchto podujatí a počúvanie príbehov ľudí z okolia. Ak by som však mal spomenúť ešte nejaké, veľmi rád som vždy mal históriu a knihy.
Tie dve sa akosi spojili a prerástli v záujem o mnohých klasických autorov ako Dostojevskij, Márquez či Däniken. Na samotnom vrchole je pre mňa ale Dostojevskij a jeho kniha Idiot.
Na jeho knihách milujem vystihovanie pravej podstaty ľudského charakteru, kde nikto nie je len dobrý, alebo len zlý. Chvíľu sympatizujete s hlavným hrdinom a v druhej chvíli ho neznášate.
Presne ako sme my ľudia, nikto nie je iba dobrý, alebo iba zlý. Snažíme sa to takto často deliť, ale to je v podstate nemožné.
Vždy ma však zaujímali templári, stredovek, ale aj prvá svetová vojna a mnoho iných udalostí a období v dejinách.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Čo máš rád na Galante, máš aj nejakú konkrétnu milú spomienku na Galantu?
Mám rád, že Galanta nie je také veľké mesto. Poznám tu za tie roky veľa ľudí a keď chodím po uliciach Galanty, cítim sa pomaly ako na dvore. Ide z toho taký pocit bezpečia.
Vyrástol som na Parkovej ulici, kde sme veľmi často hrávali futbal. Mimo svojej bezpečnej zóny som veľmi ani nechodil. Že v Galante existuje nejaký Sever som zistil asi až keď som mal 12 rokov a chodili sme tam za spolužiačkami (smiech).
Nepotreboval som ale odchádzať z Galanty, ani nepotrebujem, pretože cítim, že tu mám všetko. No a najzaujímavejšou spomienkou bude naisto keď bola raz v Galante taká hmla, že sme celé 3 dni nevideli kaštieľ. Prišlo mi to fascinujúce, keďže som mal na kaštieľ výhľad priamo z okna detskej izby.
Najkrajšou wau spomienkou pre mňa boli brigády na čistenie kaštieľa. Usporadúvalo ich Združenie Neogotický kaštieľ GA. Na jednej z brigád sme kompletne očistili predný vchod, ktorý bol minimálne 20 rokov zadebnený doskami.
Na ten pocit, že som to mohol byť ja, kto otvoril dvere na kaštieli a vpustil svetlo tam, kde viac ako 20 rokov nepreniklo, bol na nezaplatenie. Do dnes na to spomínam.
Máš v Galante aj nejaké svoje obľúbené miesto?
Takých miest je asi viac, no najradšej mám asi našu malú krčmičku pri ihrisku Zornička. Cítime sa tam dobre, vzniklo tam kopec nápadov a mám na to veľa spomienok.
Keď však v pamäti zalovím, vždy som mal veľmi rád nemocničný park. Ako mladí sme tam trávili veľa voľného času a čo to sme tam aj popili. Už tam sa možno zrodila myšlienka brigád, pretože sme si po sebe vždy upratali. (smiech).
K jeho obnove by som chcel prispieť aj svojou troškou a prinavrátiť mu krásu. Plánujeme tam vysadiť jedlé gaštany a postupne ho znovu vrátiť tam, kde bol kedysi.
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Zdroj: FB/Templars Slovakia
Podporte článok zdieľaním.
NAJČÍTANEJŠIE
