História Galanty sa často spomína najmä v súvislosti s neogotickým kaštieľom Esterházyovcov, no nedávnu históriu nám pripomínajú aj iné dominanty.
Trnavské rádio publikovalo článok, v ktorom opisuje výstavbu nemocníc v 80. rokoch 20. storočia. Zdravotnícke zariadenia často dopĺňali diela socialistického modernizmu, ktorý neobišiel ani Galantu.
V 19. storočí bola Galanta sídlom okresu, slúžnovského úradu, okresného súdu aj daňového úradu. Okresným mestom ostala aj po prvej svetovej vojne.
Výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových poschodových obytných domov v centre mesta na Hlavnej ulici v medzivojnovom období. Jednotlivé historické stavby sa do súčasnosti zachovali len ako solitery v obkľúčení novej výstavby.
Súčasná podoba mesta je výsledkom výstavby v druhej polovici 20. storočia. Týmto necitlivým a neodborným zásahom do pôvodnej architektúry stratila Galanta časť svojej identity a histórie.
Zdroj: FB Vlastivedné múzeum v Galante
Základný kameň novej Nemocnice s poliklinikou v Galante bol položený 24. júna 1966. Výstavba nemocnice sa začala v roku 1969, posledná časť komplexu bola odovzdaná do užívania 1. septembra 1983.
Nemocnica mala v čase odovzdania 645 lôžok s týmito oddeleniami: interné, ženské a pôrodnícke, chirurgické, ARO, ortopédia, traumatológia, ORL, neurologické, FRO a detské.
V starej nemocnici pre pacientov trvalo pripútaných na lôžko bolo na oddelení dlhodobo chorých 65 lôžok. Stará nemocnica, ako ju obyvatelia Galanty volajú dodnes, sa nachádza v blízkosti štadióna a stále sa využíva.
Výstavba novej nemocnice, resp. jej dobudovávanie, prebiehalo v 80. rokoch minulého storočia. Spolu s panelákmi sa nemocnice stávali pýchou krajiny. Ich samozrejmou súčasťou boli rozsiahle parky pre pacientov, ktoré často dopĺňali diela socialistického modernizmu.
Čierne diery, ktoré sa od roku 2014 zaoberajú mapovaním industriálnych pamiatok a zabudnutých miest na Slovensku, približujú: „Spolupráca architektúry a umenia bola vtedy zakotvená priamo v zákone a jej hlavným cieľom neboli priamočiare politické posolstvá, ale obohatenie životného prostredia ľudí.“
Pamätníci si možno spomínajú na šaliansky nemocničný areál, v ktorom sa prechádzali živé pávy. Galantská nemocnica dostala do vienka krásny priestor s parkom, ktorý obohatili aj sochy.
Nemocnica s poliklinikou v Galante, 1980. Architekt Milan Šavlík, autor fotografie Rajmund Müller. Zdroj: webumenia.sk
Pýchou nemocničného parku bola fontána v tvare UFA. Autorom tohto kozmického diela bol sochár Juraj Gavula, ktorý navrhoval nemocniciam základne kamene alebo fontány.
Podľa Čiernych dier sú chrliče inšpirované vežou známeho galantského vodojemu, ktorý má taktiež tvar kozmického ufa. Fontána má dnes už len naoko viditeľné vývody, kade prúdila voda.
Okrem tejto úchvatnej fontány, ktorá musela byť v čase svojho vzniku a fungovania okulahodiacou „podívanou“, nájdeme od Juraja Gavulu v našom meste ešte jedno dielo. Pre tamojší Sklad zdravotníckeho materiálu vytvoril zvlnený disk z bieleho betónu, ktorý nájdete na fotografii nižšie.
Ako však povedal Peter Szalay z Július Koller Society, väčšina z Gavulových prác pre zdravotníctvo je dnes na okraji záujmu svojich vlastníkov. Fontány sú bez vody, základné kamene zarastajú alebo sú len tak pohodené mimo svojho pôvodného umiestnenia. Odzrkadľujú stav nezáujmu a zanedbania.
Nám zostáva iba skonštatovať, že je veľkou škodou, že takéto úchvatné dielo zostalo zabudnuté spolu s parkom. Galanta by mohla mať krásne miesto pre oddych a prechádzky pre zdravých i chorých.
Juraj Gavula: Fontána pre nemocnicu s poliklinikou v Galante. Zdroj: The Július Koller Society
Zdroj: The Július Koller Society
Juraj Gavula: Plastika pre Sklad zdravotníckeho materiálu v Galante. Zdroj: FB The Július Koller Society