Karol Duchoň sa narodil v našej Galante v roku 1950. V Galante aj vyrastal, nakoľko tu pracovala jeho rodina, až kým neodišiel študovať. Študoval na strojníckej priemyslovke v Partizánskom. Jeho otec bol riaditeľ strojárenského učilišťa v Galante.
Poslal však syna študovať, lebo nechcel, aby sa jeho jediný syn stal „komediantom“. Mladý Karol však svoj hudobný talent zdedil po mame, ktorá ho vždy podporovala. Zastala sa ho aj vtedy, keď mu jeho otec v hneve rozrúbal jeho prvú gitaru.
Karolova láska k hudbe ho však držala aj cez to všetko, bola natoľko silná, že raz, keď rodičia boli práve na dovolenke v Juhoslávii, odcestoval s orchestrom Jaroslava Mikulu do zahraničia. A tak to všetko začalo.
Karol Duchoň nemal nijaké hudobné vzdelanie. Aj napriek tomu už v roku 1968 vystupoval so známym slovenským spevákom Robom Kazíkom, ktorý mal vtedy skupinu The Ice Boys. O pár mesiacov už spieval s Evou Mázikovou, ktorá je, mimochodom, tiež rodáčka z Galanty. Následne vystupoval s Orchestrom Braňa Hronca. Jeho úspešné obdobia prišlo o trošku neskôr, a to v roku 1970. Mladý Karol vtedy zaspieval na Bratislavskej lýre pieseň Kto má ťa rád.
Síce vtedy nezískal cenu, ale ľudia a aj hudobní odborníci v ňom už vtedy spoznali pána speváka. Týmto počinom a touto piesňou Karol naštartoval profesionálnu kariéru. Pokračoval jeden hit za druhým, viaceré vystúpenia vo vtedajších socialistických a západných krajinách. Karol dostal v Nemecku prezývku „slovenský Tom Jones“.
V tej dobe boli už Karolovi rodičia zmierení s jeho povolaním. Karol žal úspech so svojím krásnym, zamatovým hlasom. Zabával ľudí pesničkami, z ktorých mnohé sú dodnes známe – Dievča z Budmeríc, Smútok krásnych dievčat, V dolinách…
V roku 1973 prišli prvé ocenenie. Podľa portálu galanta.sk v tomto roku získal striebornú bratislavskú lýru s Evou Kostolányovou za interpretáciu skladby Chvála humoru, v roku 1974 za skladbu Zem pamätá dostal dokonca zlatú lýru a bronzovú dostal v medzinárodnej súťaži za tú istú pieseň.
V roku 1974 založil svoju kapelu Prognóza. Vtedy už ako na bežiacom páse vystupoval v zahraničí, dokonca v roku 1975 na festivale v Japonsku zožal obrovský úspech s hitom Čardáš dvoch sŕdc.
O Karolovi všetci dobre vieme, že bol výnimočným spevákom. Dokonca sa o ňom s uznaním a obdivom vyjadroval aj nebohý Karel Gott. Raz mu vraj na festivale Bystrické zvony povedal:
„Keby som ja mal to, čo tebe nadelil Boh, bol by som šťastný. Ja som si to musel všetko vydrieť.“
Podľa rozprávania nikdy nebola v Karolovej spoločnosti núdza o zábavu ani nuda. Miloval svoj život, nechcel nič premeškať, všetko chcel zažiť naplno. Možno vtedy cítil, že na tomto svete nepobudne až tak dlho. Karol zomrel veľmi mladý, mal iba 35 rokov, keď podľahol vážnej chorobe.
Podľa dostupných informácií, ktoré udáva jeho prvá pani manželka Elena v detstve prekonal silnú žltačku. Vedel, že je pre jeho pečeň dôležité vyhýbať sa alkoholu, avšak nevedel odolať. Dal sa stiahnuť kamarátmi, boli koncerty, s nimi prišlo aj alkoholové opojenie.
V roku 1985 nabrala situácia rýchly spád. V septembri sa dostal do nemocnice s ťažkou cirhózou pečene. Nafúklo mu brucho, celý ožltol. Začali mu postupne zlyhávať obličky, následne Karol potreboval novú krv. Situácia bola beznádejná. Mal iba 35 rokov, keď vysilený zomrel v novembri 1985, deň po svojich meninách.
O Karolovi Duchoňovi bolo dobre známe, že patril k naozaj veľkým milovníkom áut. Počas svojho života vlastnil dokonca aj dva krásne Mercedesy. Vystriedal ich počas svojho života viacero. “Prvý Mercedes vlastnil začiatkom 70-tych rokov, ale keď sa nám narodila dcéra Danka, tak ho predal, aby mohol lepšie zabezpečiť svoju rodinu,” zaspomínala si pani Elena Duchoňová pre portál Bratislavské noviny.
Neskôr si zadovážil automobil Ford Mustang, ktorý následne ponúkol svojmu priateľovi z detstva Petrovi Fahnovi z Galanty.
“Spomínam si, že toto malo zelenú metalízu a na tú dobu to bolo parádne vozidlo. Zaplatil som mu zaň 25-tisíc Kčs z peňazí, ktoré som mal našetrené, respektíve si ich požičal od mojich rodičov. Po čase sa u nás opäť zastavil a doniesol mi 15-tisíc Kčs. Silou mocou sa mi ich snažil vrátiť, pričom auto späť nechcel. Karol vravel, že to je dar pre môjho syna Adriána, ktorému bol krstným otcom,” povedal Peter Fahn, ktorý v roku 2000 založil festival Kantiléna pre portál Bratislavské novinky.
Po rozvode s prvou ženou sa Karol ženil opäť, avšak hneď po desiatich dňoch. A to s pani Alenou Čermákovou, ktorá vtedy pracovala v Slovenskom rozhlase. Hoci mala mladomanželská dvojica veľké plány, zhruba osem mesiacov po svadbe im ich zničila spevákova smrť.
Pred svojím posledným koncertom sám umelec Karol tušil, že so svojimi milovanými už na svete nepobudne.
,,Viem, že to je kruté, ale moje dnešné vystúpenie v kapele bude posledné. Ráno musím nastúpiť na Kramáre a kedy odtiaľ vyjdem a či vôbec, neviem. Zomieram, ja do tej nemocnice musím nastúpiť,” uvádza sa v knihe o ňom.
V našom meste však Karol Duchoň nikdy neupadol do zabudnutia.
Pravidelne sa organizuje spomienkový koncert na jeho pamiatku – Kantiléna – v roku 2019 mal už jubilejný, 20. ročník. Busta s jeho podobizňou bola v meste odhalená v roku 2012. A jeho pamiatku si pripomínajú ľudia vždy, keď vstúpia do pamätnej izby.
Okrem ocenení z Bratislavskej lýry v tejto pamätnej izbe nájdeme autentickú maľbu o Karolovi Duchoňovi od Barbory Didovovej. Takisto je na mieste aj fotodokumentácia získaná od obyvateľov mesta. Pamätná izba vznikla z mestských zdrojov, podľa projektu architekta Petra Aštaryho.