Dôležitou súčasťou každej kultúry sú tiež charakteristické pokrmy. Aj tie sa, rovnako ako iné súčasti života, vyvíjali od minulosti až po súčasnosť. V každom regióne, nielen na Slovensku, nájdeme jedlá, podľa ktorých vieme hneď určiť, kde sa nachádzame.
Slovenská kuchyňa prebrala prvky z Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny, ale nájdu sa v nej aj pokrmy, ktoré sa tradovali už od prvých ľudí žijúcich na našom území. Poľnohospodárstvo, ktoré bolo typické už pre starých Slovanov, významne ovplyvnilo aj naše stravovanie.
My vám dnes prinášame súpis jedál z Trnavského regiónu, do ktorého môžeme zaradiť aj Sereď. Ide o Črty trnavského národopisu od Václava Pilousa, ktorý je publikovaný v knihe Trnava 1238 – 1938 z roku 1938. Tieto zaujímavé ukážky textov z dobovej literatúry v pôvodnej jazykovej kultúre prinieslo Trnavské rádio.
V spomínanej knihe si môžeme prečítať: „Husacina a pohár modranského! Superlatív dobrého života, ako si ho nielen dedinčan, ale aj mestský človek často predstavuje. Od tohoto maxima dobroty sostupuje jedálny listok na dedine až k pečeným zemiakom a tento rad ver nie je krátky.
Len čo polievok poznajú a varia naše gazdinky! Je tu polievka fazuľová, bobová, hrachová, slovincová, cicerová a šošovicová, vietky zemiakové s hubami, rascou, zeleninou a oškvarkami, ktoré nijaké jedlo nepokazia, vietky mliečne s mrvánkou, slížami, drobkami, trhankami, šiflíkami, hrtánkami, rezancami a i., ďalej polievka halaficinová, mičincová, šmitková, livancová, rajčinová, slivková, mrvánka a kapustnica, šóšková, obarová, syrová, vinová a pivová pre nemocných, burgyňová, polievka „slepé ryby“ a demikát, polievky sladké a kyselé, ako komu chutí. Výpočet iste nie je úplný.“
Ako sme spomínali, hlavným zdrojom obživy bolo poľnohospodárstvo. Jedlo sa to, čo sa dopestovalo na poli a v záhrade. Preto tvorili značnú časť našej stravy hlavne obilniny, strukoviny a zelenina.
Nesmel chýbať chlieb, ktorý sa piekol doma z takého druhu múky, aký bol akurát dostupný, alebo zo zemiakov. V chudobnejších vrstvách, ale aj počas horších časov prevažovali strukoviny a rôzne kaše, napríklad z pohánky, prosa či krúp.
Aj v našom regióne prevažovali podľa spomínanej knihy múčne a zemiakové jedlá. Niektoré z názvov môžu byť pre mladšiu generáciu neznáme alebo pôsobiť veľmi zvláštne.
„Tak sú tu slíže a šúľance, burgale, pupáky, podlesníky a bobále, gance lebo žgance, maryša buchty a moravské buchty, vagance z múky kukuričnej, trepance, halušky, rezance, krafle, šmikance a gule slivkové, makové a syrové, fleky, nokrle a iné múčniky čudných mien ako rajskoch, karaše, zašubraný regiment a šaštínski, linčianski, lebo šelpickí paholci čiže cicidánky.
Zo zemiakov sa varia lokše, cvekrle, opatance a kotúče, grenadyrmarš a kerhel, či gerhen s kukuričnou múkou, peče sa zemiaková baba, pagáčky a perky,“ píše Václav Pilous.
Oproti dedinským peciam boli pekárstva v mestách omnoho chudobnejšie: „Ako chudobný je pekársky krám v meste s 3 – 4 druhami pečiva po celý rok proti kuchyni a peci dedinskej…“
Na rozdiel od pekára si ľudia doma piekli množstvo sladkých aj slaných jedál. Medzi ne môžeme zaradiť napríklad didáky, zahýbanice, lupkavice, podlistníky, postruhne, trdelníky, olejovníky, rovášky, báleše, beneše, zavitáky, kapustníky, dolky, mrváne.
Ďalej sa vypekali trúbeľky, súkanice, korenáky, ďumbiernik a tenkelová koža, stískance, pagáčky z múky bielej aj kukuričnej, caletky, gerhene, opekance, šušníky a osúšky. Deti si pri pečení chleba pochutili na podškrabkoch, ochlebníkoch a podpolníkoch.
A bohaté dedinské pečenie dopĺňali ešte cipavky alebo cipolky, vičný chlieb, všetky druhy koláčov a počas sviatkov mazance, zavináky, fánky a šišky, vánočky a duše, oplátky a medovníky.
Kaša bola obľúbeným jedlom Slovanov, ktorí ju poznali skôr ako chlieb. Pripravovala sa z rôznych surovín, ako napríklad múka, krupica, pšenica, cícer, fazuľa a šošovica.
Pri ďalších jedlách autor spomína: „Jednu kašu menujú „husia noha“, „Ludáš kaša“ je mastná, tiež žobrácka, bijačná a ovarová a ňou sa dostávame k jedlám nedeľným, fašiangovym, hodovým, medzi ktoré patrí guláš, huspenina, či rosolovica, hajduchova kapusta, nádievka, stratené kura, slepý guláš a iné mastné jedlá v domácnosti obvyklé.
Pri zabíjačkách sa pripravujú hurky, krvavnica, katerina, ujec či dedo a klbásky. Iné jedlá a pochúťky sú kalkýš zo sladovaného zbožia, kôrky, podlubky, kurda a zo zeleniny čalamáda.“
Kapustníky
Do hrnca nalejeme trošku oleja, prisypeme 200 g cukru a necháme ho skaramelizovať. Do karamelu dáme na pásiky nakrájanú kapustu a dusíme. Dochutíme škoricou, mletými klinčekmi, štipkou soli, môžeme podliať trochou vody. Kapustu udusíme domäkka a vychladíme.
Z vlažného mlieka, trošky cukru a droždia pripravíme kvások. Múku preosejeme, prilejeme kvások, pridáme trošku soli, žĺtok, rozpustené maslo a zvyšný cukor. Vypracujeme vláčne jemné cesto, ktoré necháme prikryté vykysnúť.
Vykysnuté cesto preložíme na pomúčenú dosku, urobíme z neho bochník a vyvaľkáme do tvaru štvorca. Ten rozkrájame nožom na 16 štvorcov a každý naplníme vychladnutou kapustou.
Urobíme malé bochníčky, ktoré dlaňou stlačíme a preložíme na vymastený plech. Vrch potrieme maslom a popicháme vidličkou. Pečieme v rúre vyhriatej na 180 stupňov asi 20 – 25 minút.
Ďalšie zaujímavé recepty nájdete na týchto odkazoch: stratené kura, šúľance z tvarohového cesta, šúľance z tvarohovo-zemiakového cesta, lokše, zašubraný regiment, slivkové gule, podlesníky, pupáky, dolky či báleše.
Veríme, že prehľad tradičných jedál v minulosti vás zaujal. Ak niektoré zo spomínaných jedál robievate doma, pochváľte sa receptom alebo fotkou v komentári. Poprípade nám dajte tip na jedlo, ktoré si vy z detstva pamätáte z domu alebo od starých rodičov.