Sme mimoriadne radi, keď môžeme písať o príbehoch Galanťanov. O to viac, ak ide o inšpiratívne príbehy ľudí z nášho okolia, ktorí dosahujú výnimočné úspechy po celom Slovensku.
Ivanu Popluhárovú môžu poznať najmä viacerí vášnivý čitatelia a to nielen z nášho okolia. Jej najnovšia kniha sa dokonca dostala na 6. priečku v rebríčku kníh Panta Rhei. Okrem nej má na konte aj ďalšie 3 oceňované romantické knihy.
Prostredníctvom krátkeho rozhovoru nám pre náš portál priblížila svoj život, tvorbu aj vzťah k nášmu mestečku. Začítajte sa preto do nášho interview.
V rozhovore sa dozviete:
Ahojte, ďakujem aj ja za pozvanie. Pochádzam z Galanty a celý život sa venujem písaniu v akejkoľvek forme. Po skončení žurnalistiky som pracovala v rôznych firmách, ale vždy so slovom a s textom, takže toto mi je naozaj blízke. Vo voľnom čase sa venujem rodine a blízkym a mojej veľkej vášni – knihám. Či už písaniu, alebo čítaniu.
Mojim snom bolo práve napísať knihu, pretože už ako dieťa som si vymýšľala rozprávky a príbehy. V dospelosti som dlho držala nápady iba v hlave, ale keď prišla pandémia a zrazu som mala oveľa viac času, sadla som si k počítaču a začala. Dopredu ma hnalo najmä to, že som bola zvedavá, či si moje príbehy nájdu svoje čitateľky. A našťastie, našli.
Na toto sa mi ťažko odpovedá, pretože písanie prvej a druhej knihy bolo úplné iné ako dvoch posledných. Bola som bezdetná a času som mala oveľa viac ako teraz. Potom už som musela oveľa viac zapájať okolie, písanie je pre mňa síce relax, ale vyžaduje si sústredenie a pokoj, čo pri malom dieťati nie je vôbec jednoduché.
Už to nie je o rutine, ale skôr o spontánnych nápadoch, postavy si občas žijú vlastný život a aj keď na začiatku mám osnovu aj predstavu, stáva sa, že sa to skončí aj pre mňa prekvapením.
Písanie románov pre ženy je pre mňa tým, čo mi ide prirodzene a plánujem v tom určite aj pokračovať. Moja posledná kniha Sladký taliansky život je romantickejšia ako ostatné, ale každá jedna je určená najmä pre ženské čitateľky, pretože sa venujem práve témam, ktoré sú nežnejšiemu pohlaviu najbližšie.
V mojich románoch nájdete nielen rôzne vzťahové zápletky, ale aj vážne témy ako alkoholizmus či nevera a blízke sú mi aj motívy ako priateľstvá či rodinné vzťahy. Zatiaľ sa na iné žánre neodvažujem, momentálne by to bolo skôr nasilu, ale nikdy nehovor nikdy.
Jednoznačne prvou radou je nečakať a začať, dostať zo seba všetky nápady na papier a neprestávať, aj keď prídu ťažšie kapitoly alebo scény. Veľmi mi pomáha aj názor ostatných ľudí, ktorí sú mojou cieľovou skupinou, radím sa s takzvanými betareaderkami, tie mi poskytnú racionálny a ,,triezvy“ pohľad a cenné rady.
Určite si každý začínajúci autor dokáže nájsť v okolí alebo na sociálnych sieťach niekoho, kto je na rovnakej vlne a rád pomôže. Autor pri písaní často nevidí veci, ktoré iné oči vidia, a to je neoceniteľné.
Každá vydaná kniha je pre mňa obrovským úspechom, pretože u nás, ale aj vo svete, to nie je samozrejmosť a ani to tak neberiem. Ak by som ale mala vypichnúť jednu vec, tak to bola nominácia mojej prvotiny Len raz na cenu Knižnej múzy Panta Rhei v kategórii debutant.
Dodnes si pamätám, že som neverila vlastným očiam. Ten pocit, že moja prvá kniha si našla toľko čitateliek, bol neopísateľný.
Je paradoxom, že moji obľúbení autori vôbec nezodpovedajú žánru, ktorý píšem. Ako čitateľka mám najradšej krimi príbehy, detektívky a horory, nikdy si nenechám ujsť nič od Stephena Kinga alebo Sebastiana Fitzeka.
Každého, kto sa rozhodne Sladký taliansky život čítať, čaká príbeh o štyroch kamarátkach, každá je z iného cesta a v inej životnej situácii. Rozhodnú sa zopakovať si po rokoch dovolenku v Taliansku, pretože všetky potrebujú trocha vypadnúť z reálneho života.
Román je plný nefalšovanej talianskej atmosféry, vtipných scén, ale aj lásky, ktorá vyzerá ako zo sna, ale opak môže (a nemusí) byť pravdou. Táto novinka je ideálnym spoločníkom na pláž, k bazénu alebo len tak k horúcim letným dňom.
Vo vnútri knihy sme si s vydavateľstvom pripravili aj jedno prekvapenie, ktoré čítanie románu určite spestrí.
Taliansko je mojou obrovskou srdcovkou už roky, vždy sa tam rada vraciam a najradšej by som sa tam aj presťahovala. Ich mentalita, gastronómia, architektúra či spôsob života mi doslova učarovali a toto čaro som chcela preniesť aspoň do jednej knihy.
Každý román obsahuje kúsok zo mňa, tomu sa nedá vyhnúť. Sladký taliansky život je pre mňa špeciálny v tom, že v Bibione, kde sa príbeh odohráva, som toho zažila aj ja veľa.
Niektoré príbehy sa stali naozaj, niektoré sú vymyslené, ale väčšina lokácií je skutočná. Písalo sa mi to skvelo práve preto, že to tam milujem, poznám a rada sa tam stále vraciam.
Po vydaní knihy som si trocha od písania oddýchla, utriedila som si myšlienky a nápady a v hlave sa mi už rysuje niečo ďalšie. Kým moje knihy budú ľudia čítať, nikdy písať neprestanem.
Okrem samotného písania ma napĺňa aj s mojimi čitateľkami tieto knihy rozoberať, či už osobne alebo online, a je úžasné sledovať, ako si každý v tom nájde niečo svoje, niečo iné, čo v ňom zarezonuje. A to mi poskytuje ďalšiu a ďalšiu inšpiráciu.
Život ma pred dvoma rokmi zavial síce inde, ale našťastie nie ďaleko a do Galanty sa stále vraciam dosť často. Cítim sa tam doma, a to sa nikdy nezmení, pretože tam mám celú rodinu, všetkých mojich blízkych a milióny spomienok.
V Galante je skvelé to, že je to veľká komunita ľudí, ktorí sa poznajú, vždy tam nájdeš pomocnú ruku a aj napriek tomu, že to nie je veľké mesto, tak to tam väčšinou žije. Prežila som tam krásne detstvo, pubertu a väčšinu dospelosti a pochybujem, že pre mňa niekedy bude nejaké mesto znamenať toľko ako práve Galanta.